SNČJ
ďabotat nedok. (ďabotať), ďabotit nedok. (ďaboťiť)
1 (o drůbeži) vydávat proud rozmanitých zvuků, štěbetat: čuju huse ďabotať Lidečko VS; ďaboťiť Valašsko 2 expr. rychle, nepřetržitě mluvit: co pořád ďaboceš? Vsetín VS; ďabotať Valašsko; ďaboťiť Valašsko
● ďabocež jag hłúpá Velké Karlovice VS (Malé Karlovice) – mluvíš nesmysly
Kl