SNČJ
dobro n. (dobro)
kladná morální hodnota; dobré činy, prospěch: pes a človjek je stejňe užitečnej pro naše dobro Kladno KL; była to ťichá, tajemná osopka, kerá ňikom ňidz złého nepoďełała, ale enom dobro a dobro roznášała Valašské Klobouky ZL; vy mje tudyk pochovače za to dobro, co sem vam zrobił Holasovice OP (Štemplovec); prajeł, že jeho potomcy maju každemu ene samo dobro džełač Hradec nad Moravicí OP (Domoradovice); Ondraž ešče žadneho ňezabił, ale chudym luďam enem dobro ďeła Frenštát pod Radhoštěm NJ; dobro Kostelany nad Moravou UH
● zmizel na dobrí dobro Chodsko – zcela
PSJČ; SSJČ
Či