SNČJ
duplechtit dok. (duplechťiť)
prohlašovat s jistotou, tvrdit: diš to duplechťej fšecki tetki vo šeh bálech, múže na tom zərno bejť Horní Branná SM; mámňe to bilo ňejak podezřelí, ale diš to tag duplechťil, tak vjeřila Vrchlabí TU; duplechťiť Bozkov SM