ogarec m. (ogarec)
1 zejm. sev. vm hoch, chlapec: zahrozyła p’esťú po ogarcov’i Zádveřice-Raková ZL; nech sy ogarec pobečý Zděchov VS; jag ogarec sem pásáł gazdov’i jahňata Halenkov VS; zem’áková poléfka chutnała, aš sa ogaredz oblizovał Valašské Meziříčí VS (Krásno nad Bečvou); ogarec Valašskokloboucko, Frenštátsko 2 vm (expr.) odrostlý hoch, mladík: vešła sem do kvelbu aspoň nejakú tú košelu tým ogarcom kúpit Brumov-Bylnice ZL; ogaredz ím oheň roskutováł a rozhazováł Branky VS; ogarec Zlínsko
Šm