merinka I f. (merinka, merynka)
1 ovce s jemnou srstí: merynka po déšču trp’í aj po třy dňi a móže, nachłaďa sa, dostaď aj zápał plúc Valašsko; vałašky, b’írky a merynky Valašsko; merynka Starý Jičín NJ (Starojická Lhota) 2 sukně z jemné vlny: merinka z buřtama Miletín JC; šíjała fšecko, aj kacabaje a merinki Brumov-Bylnice ZL (Brumov); merynka Valašsko
PSJČ (merinka); SSJČ (merinka)
Šm