harašit I nedok. (harašit, harašiť, harašyť)
šramotit, šustit; hlučet, rámusit: za chvíli uslišeli harašeňí zedňickí lžíce Semice NB – verb. subst.; vyďełaj ty kluče s tej krabice, aby to ňeharašiło Frenštátsko; harašit Náchodsko, Zlatá Koruna CK (Plešovice); harašyť Valašsko
● za ťím haraší mári Plzeň PM – brzy zemře
PSJČ (harašiti); SSJČ (harašiti)
XY