SNČJ
brča m. (brča)
mor expr. bručoun, mrzout: brčo, neotravuj aspoň f té hospoďe Slavkovsko-Bučovicko; ja, veď na tebe sem čekała, starý brčo Valašsko; s teho strýca je taký brča ubrčaný Lhota u Vsetína VS; brča Drslavice UH
Či