cvokajzn m. (cvokajzn, cvokajz), cvokajzna f. (cvokajzna)
sklář. nástroj na tvarování roztaveného skla: vzal cvokajznu a začal s toho skla tahať šelijakí špički Vrchlabí TU; tadi se to vočťípne cvokajznou Podkrkonoší; na skle gdyž ostał puchýřek, to na výropku nesm’eł byť, oňi temu řýkali ščýpadło, cvokajs, ťím sa to povytáhło Valašské Meziříčí VS; cvokajs Harrachov SM; cvokajzn Bukovany HO
Km