SNČJ
cákanec m. (cákanec, čákanec)
1 šplíchanec: ti cákance se budó zjara ťeško líčit Slavkovsko-Bučovicko; zďa sú płné čákancú od błacka Pozlovice ZL; cákanec Valašsko 2 něco rozlitého, louže: špatňe hutřela zem, má tam cákance Nové Syrovice TR
SSJČ
Bh