SNČJ
bohovat nedok. (bohovat, bohovať, bohovac)
1 vm být lidovou bohyní; čarovat: no ze bohuje, to já ňevjém, co robí inác Starý Hrozenkov UH; je bohiňa, že bohuje Žítková UH; bohovat Luhačovicko; bohovať Valašsko 2 klít, nadávat: bohovała, že ňidz néňi uďełané Luhačovicko; Jura bohováł Liptál VS; bohovat Telč JI
Šm